Pripomeniem, pred časom vyviezol za hranice obrovské objemy peňazí z banky Privatbank, ktorú vtedy ovládal. Spôsobom, ktorý bol aj na ukrajinské pomery značne drsný a vyvolal rozhorčenie v biznis aj politických kruhoch, navyše aj u zahraničných partnerov.

A tak Kolomojskij, jeden z hlavných strojcov politickej kariéry Zelenského, skončil za mrežami. 

Stále ale je síce mimoriadne kontroverznou osobnosťou, ale aj farbistou figúrou, ktorá vie pobaviť aj povedať veci, ktoré sa iní boja spomenúť.

Súd rozhodoval o niektorých procesných veciach ešte pred samotnými hlavnými pojednávaniami. 

A tak bola atmosféra relatívne ležérna. A miestami vtipná. Keď sa exoligarcha mal vyjadriť k žiadosti, aby bol pre obdobie pojednávania prepustený na slobodu, povedal: "vy sa obávate, či vám ja utečiem. Viac by ste sa mali obávať, či vám neutečú prokurátori. Len za obdobie, čo som stíhaný, sa vymenili štyria generálni prokurátori.

A osobitne by nás malo zaujímať, kde sa nachádza ten posledný, ktorý vycestoval za hranice, a nikto nevie, kde je.

Nehovoriac o tom, že sa ešte treba obávať, či neutečie rovno celá prokuratúra, tak ako v roku 2022 celá zdrhla z Kyjeva do Ľvova."

Pripomeniem, posledný generálny prokurátor v septembri opustil krajinu po tom, ako sa prevalilo, že jeho spolupracovníci viedli rozsiahlu schému vyberania peňazí za ochranu pred vyšetrovaním centier prevádzkujúcich podvodné telefonáty (Ukrajina je zďaleka najväčším centrom tohto zločinného biznisu na našom kontinente.)

V prestávke Kolomojskij rozšafne odpovedal na otázky novinárov, na akejsi neformálnej tlačovej konferencii, s príslušníkom väzenskej stráže pri boku. (Proste Ukrajina.)

Novinári sa ho pýtali na jeho názor na možné mierové vyjednávania s Rusmi. Na to odpovedal, že Ukrajina vôbec nemá ujasnené, čo od tých vyjednávaní vlastne chce. Čo je veľká pravda.

Špeciálne podčiarkol problém demobilizácie vojska - má byť cieľom čo najrýchlejšie vojakov vrátiť do bežného života, alebo máme ostať v akomsi polovojnovom stave? 

A tiež na rovinu povedal: vojna skončí, a Európa nás prestane platiť. Z čoho budeme žiť?

To je celkom trefné. Na obdobie po vypuknutí mieru je síce plánované čerpanie päťdesiatich miliárd, ktoré už dávnejšie EÚ schválila na rekonštrukciu krajiny. Ale čo s bežnými výdavkami? Na chod inštitúcií, penzie a sociálne dávky? Dnes veľkú časť týchto vecí, popri zbrojení, platí EÚ.

Iste, nejaké peniaze na Ukrajinu sa určite nájdu, len problém je v tom, že zrazu to nebudú desiatky miliárd ročne ale zlomok.

Kolomojskij len vykričal, čo si mnohí hovoria v tichosti: mier nie je len tak, z čoho vlastne bude krajina žiť? Kým sa zase postaví na nohy?

A je to naozaj kardinálna otázka. Svojím spôsobom by to mala garantovať EÚ, ktorá zo seba urobila protektora krajiny. 

Lenže EÚ vie naliať peniaze, keď sa jej to hodí v rámci hysterického kričania o ruskej hrozbe, hlavne z vnútropolitických dôvodov. Ale nevie pôsobiť ako stabilizátor zasahujúci do zlej situácie - to sme videli už v ére Minských dohovorov. 

Netýka sa to len Ukrajny. Kedysi mala EÚ aj silnú rolu vo vyjednávaniach na Blízkom východe a v Iráne. Ale po vytlačení kompetentných diplomatov na jednej strane proamerickými agentmi (ktorí pôsobia na samotnej špičke eurokomisie), na druhej katastrofálnymi deťmi (ktorých dobre reprezentuje Kaja Kallas) únia nemá ani tú personálnu kapacitu vyjednávať, sprostredkúvať, vynucovať a rozhodovať.

Je to tak. A je to veľký problém aj pre rozhodovanie ohľadom Ukrajiny. Nie je to len o tom, kto to tam vlastne bude financovať. Aj keď to ľudí vnútri krajiny trápi najviac. Ako svojím nezameniteľným štýlom teraz vykričal Kolomojskij.